Kto zaplatí sviatok, keď variť sa musí?

Nie každý si môže dovoliť zatvoriť

V školstve existuje určitý manévrovací priestor. Ministerstvo školstva pre 15. september 2026 uvádza, že ide o pracovný deň; zamestnanci môžu pracovať so sviatočným zvýhodnením, môžu sa so zamestnávateľom dohodnúť na náhradnom voľne alebo za splnenia zákonných podmienok čerpať dovolenku. Riaditeľské voľno pritom nie je automatické riešenie a musí mať zákonný dôvod; Odborový zväz pracovníkov školstva pri nedostatku financií odporúča zvážiť prerušenie prevádzky a pracovné voľno s náhradou funkčného platu. (2)

Rozpočtovo je rozdiel zásadný. Ak zamestnanci zostanú doma na platenom pracovnom voľne alebo čerpajú dovolenku, organizácia síce naďalej nesie ich bežný plat alebo náhradu platu, ale nevzniká jej 100-percentný sviatočný príplatok za odpracované hodiny. Zatvorenie teda neznamená úsporu celej dennej mzdy; úsporou je najmä sviatočné zvýhodnenie a s ním súvisiace odvody. Pri väčšom počte zamestnancov však aj tento rozdiel môže byť veľmi významný.

Nejde iba o teoretický model. Mesto Košice už pred 8. májom 2026 oficiálne uviedlo, že ak by všetci jeho zamestnanci pracovali počas oboch "pracovných sviatkov" - 8. mája aj 15. septembra - dodatočné mzdové náklady by dosiahli približne 1,2 milióna eur. Mesto zároveň výslovne uviedlo, že schválený rozpočet s takouto položkou nepočítal, a väčšine zamestnancov preto poskytlo pracovné voľno s náhradou mzdy. Z 6 500 zamestnancov mesta pritom 3 835 pracovalo v školách a školských zariadeniach. (3)

Pre samotnú školskú jedáleň je dôležité aj to, odkiaľ jej peniaze prichádzajú. Od roku 2026 zákon č. 322/2025 Z. z. zaraďuje školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo VÚC medzi subjekty financované z výnosu dane z príjmov; zákon zároveň počíta s príspevkami na čiastočnú úhradu nákladov na stravovanie a s prípadnými ďalšími prostriedkami z rozpočtu zriaďovateľa. V preverovaných pravidlách financovania však nie je osobitný automatický mechanizmus, ktorý by zariadeniu školského stravovania za 15. september poslal samostatnú refundáciu sviatočného príplatku. Ak sa varí, náklad sa musí zmestiť do existujúceho finančného rámca alebo ho musí zriaďovateľ dofinancovať či rozpočtovo presunúť. (4)

Pri nemocnici je situácia úplne iná. Stravovanie pacienta počas ústavnej starostlivosti je podľa zákona službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a pri štandardnej ústavnej starostlivosti je úhrada pacienta za stravu a pobyt na lôžku 0 eur. Nemocnica dostáva úhrady od zdravotných poisťovní podľa zmlúv a pri časti ústavnej starostlivosti podľa mechanizmu hospitalizačného prípadu. Zákon však neustanovuje, že zdravotná poisťovňa zaplatí nemocnici viac iba preto, že kuchár, pomocná sila alebo iný zamestnanec pracoval 15. septembra so sviatočným príplatkom. Dodatočný osobný náklad sa preto premietne do existujúcich výnosov nemocnice a znižuje priestor na iné výdavky, pokiaľ ho nevykompenzuje zmena zmluvných úhrad alebo iný zdroj financovania. (5)

Podobne je to v pobytových zariadeniach sociálnych služieb. Zákon č. 448/2008 Z. z. považuje stravovanie za obslužnú činnosť a pri celoročnej pobytovej službe s poskytovaním stravovania ukladá povinnosť zabezpečovať celodennú stravu. Financovanie pritom stojí na kombinácii úhrad prijímateľov, rozpočtov obcí a VÚC a štátneho príspevku. Pre rok 2026 je príspevok MPSVR pri zariadeniach podmienených odkázanosťou stanovený mesačne na miesto podľa stupňa odkázanosti a ministerstvo výslovne uvádza, že je určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody. Suma sa však 15. septembra automaticky nezvýši. Ak je kuchyňa personálne obsadená a vznikne sviatočný príplatok, poskytovateľ ho musí absorbovať v existujúcom financovaní alebo ho musí pokryť zriaďovateľ či iný zdroj. (6)

Vo väzenskom systéme je možnosť "nevariť" ešte menej realistická. Zákon o výkone trestu odňatia slobody prikazuje poskytnúť odsúdenému stravu trikrát denne a medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší odstup ako sedem hodín. Personálny režim je navyše špecifický: príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže patrí podľa zákona o štátnej službe za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok vo výške príslušnej časti služobného platu; civilní zamestnanci môžu byť v inom režime odmeňovania. ZVJS je financovaný v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti, takže vyšší osobný výdavok sa musí riešiť v tejto rozpočtovej sústave. (7)

Vyšší náklad, rovnaký rozpočet

Toto je podľa nás najzaujímavejšia časť celej témy. Príplatok nie je hypotetický náklad ani manažérske rozhodnutie. Ak vznikne zákonný nárok, zamestnávateľ ho musí vyplatiť. Samotná existencia zákonného nároku však ešte neznamená, že organizácia dostane nový príjem v rovnakej výške. V školskom stravovaní, sociálnych službách, nemocniciach aj vo väzenskom systéme fungujú odlišné mechanizmy financovania, no spoločné majú jedno: bežné financovanie je nastavené cez rozpočty, normované či zmluvné úhrady a príspevky, nie cez automatické preplatenie každej konkrétnej zmeny v mzdovom kalendári.

Rozpočtové pravidlá zároveň ukazujú, čo sa deje, keď peniaze na nevyhnutný výdavok v konkrétnej položke nie sú. V štátnom rozpočte má správca kapitoly nedostatok riešiť predovšetkým presunom rozpočtových prostriedkov v rámci svojho rozpočtu; ak by bolo potrebné prekročiť záväzné limity, vstupuje do procesu Ministerstvo financií. Obce a VÚC zas môžu počas roka meniť svoj rozpočet rozpočtovými opatreniami a pri určitých podmienkach použiť aj rezervný fond. Prakticky to znamená, že zákonný príplatok môže byť zaplatený presunom z inej výdavkovej položky, z rezervy, dodatočným príspevkom zriaďovateľa alebo z iného dostupného zdroja. Peniaze sa však nevytvoria tým, že sa zmenil status jedného dňa v kalendári. (8)

Práve tu vzniká rozpočtový paradox. Zrušenie dňa pracovného pokoja bolo prijaté v rámci konsolidácie verejných financií, teda s cieľom zvýšiť ekonomickú aktivitu a zlepšiť verejné financie. V organizáciách, ktoré môžu prevádzku obmedziť, môže byť racionálnou reakciou pracovné voľno alebo iný zákonný režim, aby sa 100-percentný príplatok nevytvoril. V organizáciách, ktoré musia fungovať nepretržite, však takáto voľba neexistuje. Nemocnica nemôže prestať stravovať hospitalizovaných pacientov, pobytové DSS nemôže klientom vynechať celodennú stravu a väzenský ústav nemôže na deň prerušiť zákonom garantované stravovanie.

To neznamená, že samotné konsolidačné opatrenie musí byť z pohľadu celých verejných financií nevyhnutne stratové. Makroekonomický efekt pracovného dňa a konkrétny mzdový náklad verejnej prevádzky sú dve rozdielne veci. Znamená to však, že na úrovni konkrétnej organizácie môže vzniknúť veľmi reálny dodatočný výdavok bez rovnako automatického dodatočného príjmu. A presne preto by sa pri hodnotení ekonomiky verejného stravovania nemalo končiť pri otázke, koľko stojí obed. Treba sa pýtať aj, z akého rozpočtu sa financuje človek, ktorý ho pripraví - a čo sa stane, keď jeho práca v konkrétny deň stojí dvojnásobok hodinovej sadzby.

15. september ukazuje, že verejné stravovanie nie je iba výroba jedla. Je to rozpočtový systém. Kým škola môže za určitých podmienok zvoliť lacnejší organizačný režim, nemocnica, pobytové DSS a väzenský ústav musia službu zabezpečiť. Ak k existujúcemu financovaniu nepribudne nový zdroj, vyšší personálny náklad sa musí zaplatiť z toho, čo už organizácia alebo jej zriaďovateľ má.

Zdroje

1. Národný inšpektorát práce – Sviatky 8. máj a 15. september 2026 z pohľadu pracovného práva; zákon č. 553/2003 Z. z., § 18.

2. MŠVVaM SR – Usmernenie k organizácii vyučovania dňa 15. septembra 2026; stanovisko Odborového zväzu pracovníkov školstva.

3. Mesto Košice – Košice dajú 8. mája zamestnancom voľno, ušetrené peniaze pôjdu napr. do lepších chodníkov (24. 4. 2026).

4. Zákon č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení, najmä § 33 a § 34.

5. Zákon č. 576/2004 Z. z., § 13; zákon č. 577/2004 Z. z., § 38a; zákon č. 581/2004 Z. z. – zmluvné úhrady a hospitalizačný prípad.

6. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, § 17 a financovanie sociálnych služieb; MPSVR SR – finančné príspevky na rok 2026.

7. Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, § 19; zákon č. 73/1998 Z. z., § 101; rozpočet kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.

8. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, najmä § 16 a § 17; zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.